AI a autorské práva: Sony žaluje Udio za 30 117 skladieb

Sony Music Entertainment podala 20. júla 2026 na federálnom súde v New Yorku novú žalobu proti hudobnému generátoru Udio pre 30 117 zvukových nahrávok, ktoré mali byť použité na tréning AI modelov bez licencie. Pre každú firmu, ktorá stavia obsah na generatívnej AI, je to praktická lekcia o tom, kde sa AI a autorské práva začínajú tvrdo strieť: terčom nie je len to, čo model vygeneruje, ale to, na čom sa učil.

Nejde o pôvodný spor z júna 2024. Ide o samostatné konanie, ktoré vzniklo priamo z procesného manévra, o ktorom píšem nižšie.

Čo presne Sony vyčíta Udiu?

Sony tvrdí, že Udio skopírovalo desiatky tisíc chránených nahrávok a bez povolenia ich použilo na tréning svojich modelov. Podľa žaloby ide o 30 117 titulov, pričom Sony ich označuje len za „malú časť“ diel identifikovaných v tréningových dátach. Medzi dotknutými umelcami sa uvádzajú Elvis Presley, Harry Styles aj Alicia Keys.

Právne nároky stoja na troch pilieroch, ktoré uvádza Engadget:

• porušenie práv k nahrávkam vydaným po roku 1972,
• porušenie práv k starším nahrávkam chráneným podľa Music Modernization Act,
• obchádzanie technologických ochranných opatrení podľa DMCA^?Americký zákon o autorských právach v digitálnom prostredí; okrem iného zakazuje obchádzanie technických ochranných opatrení..

Sony okrem toho tvrdí, že Udio získavalo mnohé nahrávky „rippovaním“ z YouTube, teda obchádzaním technických ochrán platformy. To je samostatné obvinenie, nezávislé od otázky, či bol samotný tréning fair use^?Doktrína v USA, ktorá za určitých podmienok povoľuje použitie chráneného diela bez licencie; jej hranice pri tréningu AI sú predmetom sporov..

Prečo vznikla druhá žaloba namiesto rozšírenia pôvodnej?

Sony sa najprv pokúsila do pôvodnej žaloby z roku 2024 dopísať vyše 30 000 dodatočných nahrávok. Prístup k tréningovému datasetu Udia získala v rámci discovery^?Súdna fáza, v ktorej si strany sporu musia navzájom sprístupniť dôkazy vrátane interných dát a dokumentov. a cez audio fingerprinting^?Technika, ktorá vytvorí unikátny digitálny odtlačok nahrávky a umožní automaticky ju identifikovať v inom datasete. našla, podľa vlastných slov, „stovky tisíc“ zhôd. Sudca Alvin K. Hellerstein však koncom júna 2026 rozšírenie zamietol a pôvodný prípad nechal obmedzený na 333 diel.

Zároveň výslovne uviedol, že Sony môže tieto nároky uplatniť v samostatnom konaní. To presne urobila. Podrobnosti o zamietnutí opisuje RightsTech.

Za pozornosť stojí, ako Sony diela našla. Po sprístupnení datasetu použila nástroj na audio fingerprinting (opisovaný ako Audible Magic) a tréningové dáta^?Dátový korpus, na ktorom sa AI model učí. Pri hudbe ide o zvukové nahrávky, z ktorých model odvodzuje vzory. automaticky porovnala so svojím katalógom. Z toho vybrala zhruba 30 000 titulov na aktívne nároky. Pre firmy je tu jasný signál: tréningový korpus sa dá auditovať a súd taký audit môže povoliť.

Ako vysoké je finančné riziko?

Sony žiada statutárne odškodné^?Zákonom stanovená suma za porušenie autorského práva na dielo, nezávislá od skutočnej škody či zisku porušiteľa. až 150 000 USD za každé porušené dielo. Pri viac než 30 000 nahrávkach to znamená teoretickú maximálnu škodu rádovo okolo 4,5 miliardy USD, ak by súd priznal plnú sadzbu za každý titul. Žiada tiež zákaz ďalšieho porušovania a proces pred porotou. Rozsah nárokov potvrdzuje aj AI Musicpreneur.

Podstatné je, že táto suma nemá vzťah k tomu, koľko Udio na spornom tréningu zarobilo. Statutárne odškodné sa počíta na dielo, nie na zisk. Pre podnik, ktorý trénuje model na nevyčistenom katalógu, to vytvára klasický tail risk: náklady na porušenie môžu mnohonásobne prevýšiť akúkoľvek krátkodobú úsporu z toho, že sa licencie preskočili.

Čo z toho vyplýva pre firmy používajúce generatívnu AI na obsah?

Spor je hudobný, ale mechanika je univerzálna. Ak vaša firma trénuje alebo dolaďuje model na dátach, ktoré niekomu patria, riešite presne to isté napätie medzi AI a autorskými právami. Z aktuálneho vývoja vyplýva niekoľko konkrétnych vecí:

• Tréning na nelicencovaných dátach je priamy terč žaloby. Sony neútočí len na výstupy, ale na samotné kopírovanie nahrávok na účely tréningu.
• Neskoršia licencia nemusí spätne ospravedlniť starý tréning. Sony argumentuje, že Udiovo „oneskorené prijatie licencovania“ nenapráva pôvodné kopírovanie.
• Spôsob získania dát je samostatné riziko. Scraping alebo ripping obsahu chráneného technickými opatreniami môže znamenať DMCA žalobu bez ohľadu na fair use.
• Váš tréningový korpus môže byť preskúmaný. Fingerprinting po discovery ukázal, že „čo je vo vnútri modelu“ nie je čierna skrinka navždy.

V praxi to pre CTO znamená rovnaké pravidlo, aké uplatňujem pri každom novom nástroji: kým ho zapneme, počítame, čo sa stane, keď sa použije zle. Pri tréningových dátach je zlé použitie drahé, lebo zodpovednosť sa počíta na dielo. Preto má zmysel viesť evidenciu pôvodu dát a licencií rovnako dôsledne, ako sledujeme hranicu rizika pri automatizácii práce.

Pre firmy v EÚ pribúda k americkému sporu druhá vrstva: regulačná. AI Act zavádza dokumentačné a klasifikačné povinnosti a pokuty siahajú až do 35 mil. eur alebo 7 % obratu. Ak potrebujete, aby vaše vedenie vedelo, ktoré AI systémy podliehajú regulácii a čo dokumentovať, oplatí sa pozrieť na jednodňový workshop k EÚ AI Act a AI governance pre vedenie, ktorý spoluvedie praktizujúci právnik. Nie je to náhrada za právneho poradcu k žalobám v USA, no dá vám mapu, kde firma stojí voči európskym povinnostiam.

Znamená to, že sa dohody s labelmi nedajú uzavrieť?

Dajú. UMG uzavrel s Udiom dohodu v októbri 2025 a WMG v novembri 2025. Sony zostáva jediný veľký label, ktorý spory vedie ďalej, a pokračuje aj v samostatnom konaní proti generátoru Suno. Prehľad urovnaní zhŕňa Helsingin Sanomat.

Z toho čítam triezvy záver. Komerčné vyrovnania sú reálne a odvetvie sa posúva k licencovaniu. Zároveň niektorí držitelia práv sú ochotní ísť až na koniec a budovať precedens, keď im podmienky nevyhovujú. Pre firmu, ktorá stavia produkt na cudzom obsahu, to znamená jediné: rátať s licenciou od začiatku je lacnejšie než ju dojednávať pod hrozbou žaloby za desiatky tisíc diel.

Kedy má nelicencovaný tréning zmysel a kedy nie?

Odpoveď je nepríjemne jednoduchá. Ak výstup vášho modelu konkuruje trhu, z ktorého dáta pochádzajú, a dáta ste získali obchádzaním ochrán alebo bez licencie, riziko je asymetrické a nie je na vás ho podceniť. Ak trénujete na vlastných dátach, verejne licencovaných korpusoch alebo dátach s jasnou zmluvou, ste v inej lige.

Spor Sony vs. Udio nie je o tom, či je generatívna AI legálna. Je o tom, že pôvod tréningových dát prestáva byť interná poznámka a stáva sa dôkazom v súdnej sieni. Kto to nezdokumentuje dnes, nájde to v discovery zajtra.