AI prepúšťanie zamestnancov: Meta čelí žalobe

AI prepúšťanie zamestnancov sa dostalo pred federálny súd v Kalifornii: skupina približne 26 bývalých zamestnancov Mety tvrdí, že spoločnosť pri tohtoročnom masovom prepúšťaní použila algoritmy na hodnotenie a výber ľudí na výpoveď. Meta to popiera a trvá na tom, že rozhodovali ľudia. Súd zatiaľ vo veci nerozhodol, takže ide o tvrdenie žalobcov, nie o dokázaný fakt.

Rozsah samotného prepúšťania je pritom dobre podložený. Podľa viacerých zhodných správ Meta v roku 2026 prepustila okolo 8 000 zamestnancov, čo je zhruba desatina pracovnej sily, zrušila približne 6 000 neobsadených pozícií a ďalších asi 7 000 ľudí presunula do rolí zameraných na umelú inteligenciu. Zdrojom týchto čísel je séria mediálnych správ a uniknutých interných komunikácií, ktoré rozobral The Wall Street Journal aj NBC News.

Čo presne tvrdí žaloba o AI prepúšťaní zamestnancov?

Podľa žaloby podanej na federálnom súde v Oaklande mala Meta namiesto klasického hodnotenia manažérmi nasadiť algoritmy, ktoré zamestnancov bodovali a zoraďovali do rebríčka. Žalobcovia tvrdia, že systém neprimerane zasiahol ľudí na materskej, rodičovskej alebo dlhodobej zdravotnej dovolenke a osoby so zdravotným postihnutím.

Podrobný popis prípadu priniesol portál Noviny.sk aj chorvátsky Index.hr. Jadrom sporu je, že ak algoritmus systematicky penalizuje chránené skupiny, výsledkom môže byť diskriminácia podľa amerických antidiskriminačných noriem, aj keď to nikto priamo nenaprogramoval.

Rozhodovala AI, alebo človek?

Meta obvinenia kategoricky odmieta. Hovorca firmy pre agentúru Reuters podľa citovaných správ vyhlásil, že rozhodnutia o organizácii a zamestnancoch robili ľudia, nie umelá inteligencia, a obvinenia v žalobe označil za neopodstatnené. Toto stanovisko zhrnul aj Techbyte.sk.

Rozdiel medzi tým, či AI rozhodovala, alebo len pripravovala podklady, znie ako právnická jemnôstka. V praxi je to najdôležitejšia otázka celého sporu. Ak systém vygeneruje rebríček a manažér ho odklepne bez reálnej revízie, formálne rozhodol človek, no reálne rozhodol model. Túto hranicu bude musieť posúdiť súd.

Prečo je to problém pre vedenie firmy, nielen pre Metu?

Pretože zodpovednosť za výstup AI systému nezostáva na dodávateľovi ani na algoritme. Zostáva na tom, kto rozhodnutie schválil a podpísal. Keď model označí zamestnanca na prepustenie a firma to vykoná, právne riziko nesie zamestnávateľ a jeho štatutári bez ohľadu na to, kto softvér dodal.

Z prevádzky viem, že najnebezpečnejší moment nie je nasadenie AI do hodnotenia. Je to chvíľa, keď ľudia prestanú výstup kontrolovať, lebo mu začnú dôverovať. Model, ktorý sa trénoval na historických dátach, zdedí aj historické skreslenia. Ak v minulosti odchádzali častejšie ľudia po materskej, model sa naučí, že práve táto skupina je „riziková“, a odporučí ju znova.

Preto pri každom systéme, ktorý sa dotýka ľudí, platí u nás jednoduché pravidlo: AI smie navrhovať, nie zapisovať finálne rozhodnutie. Podobnú logiku sme rozobrali aj v článku o tom, kde je hranica rizika pri automatizácii práce.

Ak schvaľujete AI projekty na úrovni predstavenstva alebo dozornej rady a chcete vedieť, aké otázky klásť manažmentu skôr, než sa autonómne rozhodovanie dostane do procesov s právnym dosahom, zmysel dáva pol dňa strávený na workshope o dohľade a zodpovednosti štatutárov za agentovú AI. Vedú ho inžinieri, ktorí takéto systémy reálne nasadzujú, takže nejde o právnický prehľad, ale o operatívu. Nie je to pre tímy, ktoré AI zatiaľ len testujú v pilotoch bez väzby na reálne rozhodnutia.

Aké kontrolné otázky by malo vedenie klásť pred nasadením AI do HR?

Skôr ako firma pustí model do hodnotenia ľudí, vedenie by malo mať odpovede na niekoľko konkrétnych vecí:

• Na akých dátach sa systém trénoval a aké skreslenia môžu obsahovať?
• Kto a ako reálne kontroluje výstup pred vykonaním rozhodnutia?
• Existuje záznam, prečo bol konkrétny človek označený, a vieme ho vysvetliť?
• Testovali sme dopad na chránené skupiny, teda ľudí na materskej, zdravotnom voľne či so zdravotným postihnutím?
• Kto nesie právnu zodpovednosť, ak sa rozhodnutie ukáže ako diskriminačné?

Ak na niektorú z týchto otázok nemáte odpoveď, systém do produkcie nepatrí. Meta už mimochodom čelí dohľadu regulátorov v EÚ v súvislosti s tréningom AI modelov na osobných údajoch, čo pripomenul Trend.sk. Rozhodovacie procesy s AI sú pod čoraz väčšou kontrolou.

Čo z prípadu vyplýva pre firmy na Slovensku a v EÚ?

V Európe je tlak ešte silnejší než v USA. AI Act^?Európske nariadenie o umelej inteligencii. Systémy na nábor a hodnotenie zamestnancov radí medzi vysokorizikové s prísnymi povinnosťami. zaraďuje systémy používané pri nábore a hodnotení zamestnancov medzi vysokorizikové^?Kategória AI systémov podľa AI Act, ktoré môžu vážne ovplyvniť práva ľudí a podliehajú dokumentačným a kontrolným povinnostiam., s dokumentačnými a kontrolnými povinnosťami. Povinnosť AI gramotnosti platí od februára 2025 a pokuty za porušenie siahajú až do 35 miliónov eur alebo 7 % obratu.

Moje triezve odporúčanie: AI do personálnych rozhodnutí púšťajte len tam, kde viete výstup vysvetliť, zdokumentovať a spätne obhájiť pred súdom. Vo všetkom ostatnom nech AI pripravuje podklady a rozhodnutie nech nesie človek, ktorý zaň zodpovedá. Prípad Mety nie je o tom, či AI vie hodnotiť ľudí. Je o tom, kto zaplatí, keď to spraví zle.