Preskočiť na obsah
Biznis & stratégia

Prepúšťanie kvôli AI: kedy je príčina a kedy výhovorka

Firmy v roku 2026 čoraz častejšie menujú umelú inteligenciu ako dôvod výpovedí. Časť z toho je reálne nahradenie práce, časť je marketing pre investorov.

Pavol KostolanskýPavol Kostolanský4 min čítania
Prepúšťanie kvôli AI: kedy je príčina a kedy výhovorka
Prepúšťanie kvôli AI: kedy je príčina a kedy výhovorka

Prepúšťanie kvôli AI je v roku 2026 reálny aj nafúknutý fenomén súčasne. Umelá inteligencia sa stala najčastejšie deklarovaným dôvodom hromadných výpovedí, no dáta neukazujú, do akej miery ide o skutočné nahradenie práce a do akej o pohodlný komunikačný rámec pre investorov. Práve tento rozdiel je pre vedenie firmy to podstatné.

Najprv čísla. Podľa analýzy americkej spoločnosti Challenger, ktorú koncom júla 2026 zhrnul portál Techbyte, bola v máji 2026 AI najčastejšie uvádzaným dôvodom prepúšťania už tretí mesiac po sebe. Zamestnávatelia jej v jednom mesiaci pripísali 38 579 zrušených pracovných miest. To je rekord odvtedy, čo sa tento dôvod vôbec sleduje.

Tu treba spomaliť. Rekord v tom, ako často firmy AI menujú, nie je to isté ako dôkaz, že AI tú prácu naozaj urobila.

Prepúšťanie kvôli AI: čo hovoria overené dáta

Overené je, že podiel výpovedí, pri ktorých firmy výslovne uvádzajú AI, prudko rastie. Podľa odborného prehľadu dát Challenger stúpol z približne 3,5 % v roku 2023 na 5 % v roku 2025 a na 13 % od začiatku roka 2026. V marci 2026 mala byť AI dokonca za 25 % všetkých oznámených prepúšťaní.

Tri body, ktoré dnes stoja na dátach, a nie na dojmoch:

  • Tech sektor vedie. V máji 2026 oznámil 38 242 prepúšťaní, najviac od augusta 2024. Za prvých päť mesiacov roka to bolo 123 653 ľudí, uvádza Techbyte podľa dát Challenger.
  • Firmy prestali AI skrývať. Namiesto formulácií o „optimalizácii procesov“ ju uvádzajú priamo ako dôvod.
  • Zasiahnuté sú repetitívne pozície. Zákaznícka podpora, call centrá, junior analytici, administratíva, jednoduchšie účtovníctvo, časť copywritingu a dátové spracovanie.

Čo dáta neukazujú, je vnútro tých rozhodnutí. Štatistika zaznamená, že firma povedala „AI“. Nepovie, či konkrétneho človeka nahradil konkrétny nástroj, alebo či šlo o úsporu, ktorá by prišla aj bez jedného riadku modelu.

Podiel prepúšťaní, kde firmy menujú AI ako dôvod% oznámených prepúšťaní, dáta Challenger
3.5 2023 5 2025 13 2026

Dva rôzne motívy, ktoré štatistika hádže do jedného koša

Analytici, ktorí komentujú dáta Challenger, rozlišujú dva prístupy, ktoré vyzerajú rovnako, no znamenajú niečo úplne iné. Prvý je reálne nahradenie práce. Druhý je presun rozpočtu.

Autor odborného prehľadu na LinkedIne to zhrnul jednou vetou: „Firmy neprepúšťajú len preto, že ich AI ‚nahradila'. Prepúšťajú, aby presunuli rozpočty do investícií do AI.“ Rovnaký vzorec opisujú aj texty o prepúšťaní v Nestlé, Coca-Cole či Lufthanse, kde úspory smerujú najmä do vývoja AI, hoci formálnymi dôvodmi zostávajú spomaľovanie ekonomiky a tlak na ziskovosť.

Rozdiel nie je akademický. Ak firma tvrdí, že prácu prevzal model, ale v skutočnosti len škrtla náklady a pomenovala to módnym slovom, robí dve chyby naraz. Preceňuje zrelosť technológie a zároveň zbavuje vedenie zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré urobili ľudia.

Zo skúsenosti s nasadzovaním AI, ktorá oslovuje zákazníkov bez zásahu človeka, viem, že hranica medzi „nahradí“ a „pomôže“ je tenšia, než znejú tlačové správy. Model spoľahlivo zvládne repetitívny vstup s predvídateľným výstupom. Pri výnimke, kontexte alebo zodpovednosti za rozhodnutie potrebujete človeka. Kto to poplietol v pláne, poplietol si to aj v čísle úspory.

Ak práve zvažujete, ktoré procesy vo vašej firme AI reálne unesie a kde by ste len presúvali rozpočet pod pekným názvom, oplatí sa začať prioritizáciou prípadov použitia pred rušením pozícií. Presne to rieši jednodňový sprint, ktorý pre vedenie roztriedi AI zámery podľa okamžitého dopadu a rizika AI Actu. Vedie k rozhodnutiu, nie k ďalšiemu pilotu do zásuvky.

Meta a spor o to, kto vlastne rozhodol

Najostrejší prípad ukazuje, prečo je táto otázka právne aj eticky citlivá. Skupina 26 súčasných a bývalých zamestnancov Meta podala žalobu na federálnom súde v kalifornskom Oaklande. Tvrdia, že firma pri nedávnom masovom prepúšťaní zverila rozhodnutie o výpovediach AI systémom.

Podľa žaloby, ktorú sumarizuje portál Noviny.sk a analýza na Techbyte, mala Meta použiť interné nástroje vrátane jazykového modelu Metamate, agentov „second brain“, algoritmického hodnotenia výkonu a prehľadov o tom, ako intenzívne zamestnanci využívajú firemné AI nástroje. Tie mali ľudí bodovať, zoraďovať do rebríčkov a vyberať na prepustenie, pričom negatívne zasiahnuté mali byť najmä osoby so zdravotnými problémami.

Meta obvinenia odmieta. Jej hovorca uviedol: „Riadenie pracovnej sily a organizačné rozhodnutia robili a robia ľudia, nie umelá inteligencia.“

Kto rozhodol naozaj, zatiaľ nevieme. Ide o tvrdenie žalobcov proti popretiu firmy a súd sa ním len začína zaoberať. Podstatné je, že samotný spor je varovaním. Keď systém skóruje a zoraďuje ľudí, otázka zodpovednosti sa nepresúva na algoritmus. Zostáva na tých, čo ho nasadili. Ak agentová AIAI systémy, ktoré konajú samostatne: nielen odpovedajú, ale aj rozhodujú, schvaľujú či spúšťajú akcie bez zásahu človeka pri každom kroku. schvaľuje alebo pripravuje personálne rozhodnutia, štatutári nesú následky rovnako, ako keby ich podpísali sami. Práve tejto hranici, kde autonómne systémy konajú a zodpovednosť ostáva na vedení, sa venuje polodenný program pre predstavenstvo a dozornú radu o governance a rizikách agentovej AI.

Čo si má vziať slovenské vedenie

Pre slovenský trh nie je dôležité, či AI menuje Meta alebo Monday.com, ale kedy z globálnej štatistiky robíme lokálne rozhodnutie. Domáce centrá podnikových služieb a pobočky nadnárodných firiem už začali prepúšťať tisíce ľudí, pričom podľa analýzy Forbes uvádzajú kombináciu šetrenia nákladov a digitalizácie s prvkami AI.

Očakáva sa skôr tichá, postupná reorganizácia než jedna veľká vlna. Od pozícií, ktoré človeka naozaj potrebujú, sa oddeľujú repetitívne činnosti, a tie idú na rad prvé. Pre vedenie z toho plynie niekoľko praktických krokov:

  1. Oddeľte úsporu od nahradenia. Ak škrtáte náklady, povedzte to tak. Nálepka „AI“ na obyčajnej redukcii vytvára očakávania, ktoré technológia nesplní.
  2. Zdokumentujte, kto rozhoduje. Ak sa na výber pozícií používa akékoľvek skóre alebo model, rozhodnutie musí urobiť a podpísať človek. Prípad Meta ukazuje, kam vedie opak.
  3. Rátajte s AI Actom. Systémy, ktoré hodnotia zamestnancov, patria v EÚ medzi rizikové oblasti. Kompliancia nie je voliteľná príloha.
  4. Overte, či AI naozaj tú prácu unesie. Pilotné meranie na reálnych dátach vám povie viac než ktorákoľvek tlačová správa.

Súvislosť je aj s tým, ako AI mení tok hodnoty inde: podobný posun v návštevnosti a závislosti od jedného kanála sme opísali v texte o tom, čo sa stane, keď AI prestane posielať návštevnosť. Vzorec je rovnaký. Technológia mení ekonomiku procesu skôr, než mení jeho podstatu.

AI je dnes reálnou príčinou aj pohodlnou výhovorkou. Firma, ktorá to nerozlíši sama, to raz vysvetlí na súde alebo v číslach, ktoré nesedia. Menovať AI je lacné. Zodpovednosť za výpoveď zostáva drahá.

Časté otázky

Ako spoznám, či firma prepúšťa naozaj kvôli AI, alebo si ňou len kryje škrty?

Sama štatistika to neodhalí; zaznamená len, že firma povedala „AI“. Kľúčové je pozrieť sa, či konkrétnu pozíciu naozaj prevzal konkrétny nástroj, alebo či šlo o všeobecnú úsporu nákladov. Signálom sú repetitívne pozície ako zákaznícka podpora či administratíva, kde nasadenie AI býva reálne. Pri manažérskych a kreatívnych rolách je vysvetlenie „kvôli AI“ oveľa častejšie len komunikačný rámec.

Prečo firmy zrazu prestali AI skrývať a uvádzajú ju priamo ako dôvod?

Do roku 2025 firmy volili formulácie o „optimalizácii procesov“. Podľa dát Challenger sa to zmenilo: AI je dnes komunikačne prijateľná, ba pre investorov aj lákavá, pretože signalizuje modernizáciu a budúce úspory. Preto podiel výpovedí, pri ktorých firma výslovne menuje AI, stúpol z približne 3,5 percenta v roku 2023 na 13 percent od začiatku roka 2026.

Ktoré pozície sú prepúšťaním kvôli AI ohrozené najviac?

Podľa prehľadu sú zasiahnuté najmä repetitívne úlohy: zákaznícka podpora, call centrá, junior analytici, administratíva, jednoduchšie účtovníctvo, časť copywritingu a dátové spracovanie. Ide o práce s jasnými pravidlami a opakovaním, kde nasadenie nástrojov prináša merateľnú úsporu. Naopak, roly vyžadujúce úsudok, zodpovednosť či kreatívne rozhodovanie sú zatiaľ zasiahnuté menej, hoci sa aj tu objavuje AI ako deklarovaný dôvod.

Je rekordné číslo 38 579 zrušených miest dôkazom, že AI reálne nahrádza prácu?

Nie priamo. Ide o rekord v tom, ako často firmy AI menujú ako dôvod, nie o dôkaz, že tú prácu naozaj urobila. Analýza Challenger meria deklarované dôvody, nie skutočný mechanizmus rozhodnutia. Číslo je preto reálny signál rastúceho trendu, no zároveň môže zahŕňať aj bežné škrty, ktoré firma len zabalila do modernejšieho vysvetlenia.

Ako by mala firma pristupovať k AI, aby neprepúšťala unáhlene?

Prvým krokom je zmapovať, ktoré úlohy sú naozaj automatizovateľné a kde AI len asistuje. Rozhodnutie o pozíciách by malo stáť na overenom prínose nástroja, nie na tlaku investorov. Pomáha jasná stratégia s prioritami a merateľnými cieľmi, ktorá odlíši reálnu úsporu od kozmetického škrtu. Bez toho hrozí, že firma stratí ľudí, ktorých AI zatiaľ nenahradí.

Čo by malo o prepúšťaní kvôli AI vedieť vedenie firmy a dozorná rada?

Podstatný je rozdiel medzi reálnym nahradením práce a pohodlným komunikačným rámcom pre investorov. Vedenie potrebuje vedieť, či úspora vydrží, alebo či firma len oslabí kapacity, ktoré bude neskôr znova dopĺňať. Ide o otázku governance a riadenia rizika: rozhodnutia o AI majú byť podložené dátami o výkonnosti nástrojov, nie dojmom, že tak to teraz robia všetci.

0 komentárov
Zdieľať

Diskusia

Komentáre sú pred zverejnením moderované.

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre. Buďte prvý.